História klubu

1. História Popradského Horolezeckého oddielu TJ Lokomotíva Štart

Myšlienka založiť horolezecký oddiel v Poprade vznikla niekedy začiatkom 50. rokov, keď veľa Popradčanov odišlo študovať do Košíc. Vtedy už v Košiciach veľmi dobre fungoval horolezecký oddiel „Slávia“ a pre začiatočníkov organizoval stretnutia a začiatočnícke kurzy, kde pre nových „ašpirantov“ pripravovali metodiku, spôsoby lezenia a tréningu, používania materiálu a pod.
A práve na týchto kurzoch lezenia sa nezávisle na sebe stretlo viacero Popradčanov, ako Juraj Weincziller, Paľo Šablatúra (v 60-tych rokoch sa odsťahoval do Kremnice), Ján Skok, Ján Kaňa (pôvodom zo Spišskej Belej), Petrenčík, Milan Rybanský, Oto Radek a ďalší.

1. Jožo Psotka 2. Alex Luczy 3. Jozef Novotný 4. Ján Kaňa 5. Palo Šablatúra 6. Micu Varga 7. Juraj Weincziller (rok 1955)

Po absolvovaní začiatočníckych kurzov v lezení táto skupina začala ihneď pôsobiť v Tatrách, keďže ich mala najbližšie. A práve tejto skupine lezcov združených okolo Juraja Weinczillera skrsla myšlienka založiť horolezecký oddiel v Poprade. A tak Juraj Weincziller spolu s Jožom Koršalom v júli 1959 zakladajú prvý horolezecký oddiel pri TJ Lokomotíva Vagónka Stavbár v Poprade, kde Weincziller sa stáva aj prvým predsedom oddielu. Novovzniknutému oddielu dali názov „BERGAMOTI club“. Názov bol totožný s klubom v Taliansku, kde v tom čase pôsobili špičkoví lezci, ako napr. Pino Galoti, Lino Lacidelli a ďalší. Ďalšími členmi novovzniknutého oddielu sa stali: František Ždiarsky, Ladislav Šedivý, Martin Mladoň, Štefan Culka, Paľo Culka, Marián Baran, Milan Rybanský, Vlado Dubjel, Oto Radek a Jozef Bednár, Július Kertesz a ďalší.

Do novovzniknutého popradského horolezeckého oddielu chcel Juraj Weincziller zapojiť aj staršiu generáciu popradských horolezcov, k nim patrili: Ján Friesz, Viliam Maurer a Gustáv-Alexander Luczy. Tí to však odmietli z pochopiteľných dôvodov. Po vojne boli títo ľudia prenasledovaní pre svoj multikultúrny pôvod, hovorili totiž troma jazykmi (po nemecky, po maďarsky a po slovensky), ako všetci tzv. praví Spišiaci. V kluboch sa ako všade inde usadili aj špicli a donášači, čo títo starší nechceli za žiadnych okolností akceptovať. Na tomto mieste je potrebné poznamenať, že Ján Friesz st. už v 20. rokoch minulého storočia podnikal špičkové výstupy, ako napr. 2. prelezenie Komarnického cesty v S stene Malého Kežmarského štítu a J steny Malého ľadového štítu cestou Grosza. Jána Friesza st. považujeme aj za pioniera skialpinizmu v Tatrách.
Novovzniknutý oddiel sa stretával každý štvrtok vo vtedajšej jedenásťročenke (dnešná Katolícka univerzita v Poprade) a neskoršie v rodinnom dome Milana Rybanského, kde si určovali a dohadovali ciele, kde, kto a s kým pôjde liezť. Tu treba ešte poznamenať, že športovci, ktorí v tých rokoch boli organizovaní v TJ, mali cestovanie po celej republike zadarmo.

Obdobie 1960 až 1969

Do oddielu prichádza asi najsilnejšia skupina mladých lezcov, ktorá sa v nasledujúcich rokoch prepracuje svojimi výkonmi v Tatrách, Alpách, Kaukaze, Dolomitoch, Pamíre a iných horách do absolútnej špičky československého horolezectva a mnohí z nich sa stali reprezentantmi. Sú to: Milan Kriššák, Alexander Luczy, Ondrej Kulpa, Ivan Mátray, Milo Neuman, Michal Orolín, Gejza Haak, Ladislav Janiga, Marián Rečka, Štefan Hudáč, Peter Vaško, Miro Eštok, Ľubo Kurilovský a ďalší. Prvým vážnym horolezeckým výstupom popradských horolezcov v tomto období je prelez známej „Hokejky“ na Lomnický štít dvojicou J.Weincziller a Otto Radek v roku 1956.

Obdobie 1970 až 1979

Tieto roky môžeme hodnotiť ako vrchol snaženia popradských horolezcov, ale aj dramatických zmien. V období 70. rokov vstupujú do popradského horolezeckého oddielu ďalšie nové tváre: Miroslav Pelc, Štefan Estočko, Ľubomír Jurský, Svetozár Lacko, Július Jakubec, Jaroslav Gazík, Jozef Gurník, Ivan Buliščák, Miroslav Turzák, Peter Vaško, Viliam Jakubec, František Lopušek, Jozef Javorský, Ladislav Sochor, Ľubomír Exenberger, Vilo Chmelár, Jaroslav Švorc, Vladimír Tarajčák, Oleg Ďuríš, Maroš Krajč, Miroslav Ivan, Mája Vranková ,Lida Masná, Viliam a Ondrej Kysela, Róbert Turjaník, Vinco Vlnka, Štefan Bednár a ďalší.

I napriek neúspechu na 1. tatranskej expedícii do Himalájí sa naši reprezentanti pripravujú v Alpách, na Kaukaze, Pamíre na II. československú expedíciu 1971 s cieľom vystúpiť na 8125 metrov vysoký Nanga Parbat. Do tejto expedície sú nominovaní aj naši členovia Jozef Koršala, Milan Kriššák, Gejza Haak, Martin Mladoň, Michal Orolín. Na vrchol Nanga Parbatu vystúpil 11.07.1971 náš člen oddielu Michal Orolín spolu s Ivanom Fialom z Bratislavy. Za úspešnú expedíciu dostali Michal Orolín, Milan Kriššák a Gejza Haak tituly zaslúžilý majster športu a pamätné medaily IAMES.

Zo zachovaných zázmov bolo v roku:

1974 zaznamenaných 526 horolezeckých výstupov a 14 prvovýstupov
1977 vylezených 483 výstupov v Tatrách
1979 vylezených 558 výstupov v Tatrách

Na rok 1979 si naši členovia neradi spomínajú. 24.06.1979 o pol štvrtej hodine poobede sa vo Vysokých Tatrách stala tragédia. Vrtuľník pri výkone služby so záchranármi havaroval v Mlynickej doline, kde na mieste zahynul záchranca a náš člen Štefan Eštočko a neskoršie na následky zranenia zomiera aj Milan Kriššák.

Obdobie 1980 až 1989

Obdobie môžeme charakterizovať nástupom dravej generácie mladých horolezcov, ktorí sa svojimi výkonmi doma i v zahraničí natrvalo zapísali do histórie : Pavol Jackovič, Dušan Viest, Braňo Sikorčin, Pavol Lešundák, Ján Leskovianský, Jozef Skokan, Peter Belicza, Ladislav Németh, Rasťo Dalecký, Michal Sedlák, Peter Skok, Peter Trnka, Ika Jendreková-Jakubcová, Lenka Neubelerová, Ján Kostka, Ľubo Cvaniga, Štefan Hrdina, Juraj Rečka, Peter Rydlo, Jozef a Peter Šoltýs, Dušan Medla a ďalší. Rok 1983 prináša aj zhoršenie ekonomickej situácie v TJ LŠ Poprad. Situácia sa zlepšila v niektorých horolezeckých oddieloch v okrese, ktoré po vytvorení dobrých materiálnych základní sú schopné podporiť najlepších a najtalentovanejších horolezcov viac, ako môžeme my v našich podmienkach, a tak títo odchádzajú do iných oddielov.

V tomto období bolo v Tatrách v jednotlivých rokoch:

1980 vylezených 164 horolezeckých výstupov
1981 vylezených 417 horolezeckých výstupov
1982 vylezených 387 horolezeckých výstupov
1983 vylezených 322 horolezeckých výstupov
1984 vylezených 343 horolezeckých výstupov
1985 vylezených 377 horolezeckých výstupov
1986 vylezených 457 horolezeckých výstupov
1987 vylezených 596 horolezeckých výstupov
1988 vylezených 411 horolezeckých výstupov
1989 vylezených 393 horolezeckých výstupov

Obdobie 1990 – 1999

Toto obdobie môžeme charakterizovať nástupom poslednej dravej generácie mladých horolezcov, ktorá sa svojimi výkonmi doma i v zahraničí natrvalo zapísala do histórie.

Obdobie od roku 2000

Aktivita oddielu sa po roku 2000 zameriava na oblasti Tatier, Álp a Dolomitov a postupom rokov pribúda počet výstupov z rôznych zahraničných hôr (napr. Himaláje, Turecko, Mexiko, Južná Amerika, rôzne európske horské oblasti a pod.)

2. Predsedovia horolezeckého oddielu

Prvým predsedom HO sa stal Juraj Wencziller v roku 1959 a pre jeho pracovnú zaneprázdnenosť na Lomnickom štíte predsednícku stoličku preberá od roku 1959 do roku 1961 Jozef Bednár. Ďalším predsedom oddielu sa stáva Štefan Culka od roku 1961 do roku 1964 (zahynul pri dopravnej nehode na motorke). Po Culkovi preberá predsedníctvo Alexander Luczy od roku 1964, čo trvá do roku 1968 (emigroval do Švajčiarska). Milan Kriššák sa ujíma predsedníctva od roku 1968 do roku 1979. Po Kriššákovi sa predsedom stáva Štefan Hudáč od roku 1979 a zotrváva vo funkcii predsedu najdlhšie, až do roku 2004. Ing.Ladislav Németh je predsedom od roku 2004 do roku 2015. V roku 2015 sa predsedom stáva Ing. Marek Klein.